SN 23. Rādhasaṁyutta
Saṁyutta Nikāya 23.1
23.1 Mārasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Atha kho āyasmā rādho yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
2. “‘Māro, māro’ti, bhante, vuccati. Tasmātiha tvaṁ, rādha, viññāṇaṁ māroti passa, māretāti passa, mīyatīti passa, rogoti passa, gaṇḍoti passa, sallanti passa, aghanti passa, aghabhūtanti passa. Ye naṁ evaṁ passanti, te sammā passantī”ti.
Kittāvatā nu kho, bhante, māro”ti?
“Rūpe kho, rādha, sati māro vā assa māretā vā yo vā pana mīyati. Tasmātiha tvaṁ, rādha, rūpaṁ māroti passa, māretāti passa, mīyatīti passa, rogoti passa, gaṇḍoti passa, sallanti passa, aghanti passa, aghabhūtanti passa. Ye naṁ evaṁ passanti te sammā passanti. Vedanāya sati … saññāya sati … saṅkhāresu sati … viññāṇe sati māro vā assa māretā vā yo vā pana mīyati. “Sammādassanaṁ pana, bhante, kimatthiyan”ti?
3. “Accayāsi, rādha, pañhaṁ, nāsakkhi pañhassa pariyantaṁ gahetuṁ. Nibbānogadhañhi, rādha, brahmacariyaṁ vussati, nibbānaparāyanaṁ nibbānapariyosānan”ti.
Paṭhamaṁ.
“Sammādassanaṁ kho, rādha, nibbidatthaṁ”.
“Nibbidā pana, bhante, kimatthiyā”ti?
“Nibbidā kho, rādha, virāgatthā”.
“Virāgo pana, bhante, kimatthiyo”ti?
“Virāgo kho, rādha, vimuttattho”.
“Vimutti pana, bhante, kimatthiyā”ti?
“Vimutti kho, rādha, nibbānatthā”.
“Nibbānaṁ pana, bhante, kimatthiyan”ti?
23.2 Sattasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘satto, satto’ti, bhante, vuccati. Kittāvatā nu kho, bhante, sattoti vuccatī”ti?
“Rūpe kho, rādha, yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, tatra satto, tatra visatto, tasmā sattoti vuccati. Vedanāya … saññāya … saṅkhāresu … viññāṇe yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, tatra satto, tatra visatto, tasmā sattoti vuccati.
2. Seyyathāpi, rādha, kumārakā vā kumārikāyo vā paṁsvāgārakehi kīḷanti. Dutiyaṁ.
Yāvakīvañca tesu paṁsvāgārakesu avigatarāgā honti avigatacchandā avigatapemā avigatapipāsā avigatapariḷāhā avigatataṇhā, tāva tāni paṁsvāgārakāni allīyanti keḷāyanti dhanāyanti mamāyanti. Yato ca kho, rādha, kumārakā vā kumārikāyo vā tesu paṁsvāgārakesu vigatarāgā honti vigatacchandā vigatapemā vigatapipāsā vigatapariḷāhā vigatataṇhā, atha kho tāni paṁsvāgārakāni hatthehi ca pādehi ca vikiranti vidhamanti viddhaṁsenti vikīḷaniyaṁ karonti.
Evameva kho, rādha, tumhepi rūpaṁ vikiratha vidhamatha viddhaṁsetha vikīḷaniyaṁ karotha taṇhākkhayāya paṭipajjatha. Vedanaṁ vikiratha vidhamatha viddhaṁsetha vikīḷaniyaṁ karotha taṇhākkhayāya paṭipajjatha. Saññaṁ … saṅkhāre vikiratha vidhamatha viddhaṁsetha vikīḷaniyaṁ karotha taṇhākkhayāya paṭipajjatha. Viññāṇaṁ vikiratha vidhamatha viddhaṁsetha vikīḷaniyaṁ karotha taṇhākkhayāya paṭipajjatha. Taṇhākkhayo hi, rādha, nibbānan”ti.
23.3 Bhavanettisutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
saṅkhāresu … viññāṇe yo chando …pe… adhiṭṭhānābhinivesānusayā—ayaṁ vuccati bhavanetti. Tesaṁ nirodho bhavanettinirodho”ti.
Tatiyaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘bhavanettinirodho, bhavanettinirodho’ti, bhante, vuccati. Katamā nu kho, bhante, bhavanetti, katamo bhavanettinirodho”ti?
“Rūpe kho, rādha, yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā—ayaṁ vuccati bhavanetti. Tesaṁ nirodho bhavanettinirodho.
Vedanāya … saññāya …
23.4 Pariññeyyasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Āyasmā rādho yena bhagavā tenupasaṅkami; upasaṅkamitvā bhagavantaṁ abhivādetvā ekamantaṁ nisīdi. Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
2. “Pariññeyye ca, rādha, dhamme desessāmi pariññañca pariññātāviṁ puggalañca. ayaṁ vuccati, rādha, pariññā.
Katamo ca, rādha, pariññātāvī puggalo? ‘Arahā’tissa vacanīyaṁ. Yvāyaṁ āyasmā evaṁnāmo evaṅgotto—ayaṁ vuccati, rādha, pariññātāvī puggalo”ti.
Catutthaṁ.
Taṁ suṇāhi, sādhukaṁ manasi karohi; bhāsissāmī”ti.
“Evaṁ, bhante”ti kho āyasmā rādho bhagavato paccassosi. Bhagavā etadavoca:
“katame ca, rādha, pariññeyyā dhammā? Rūpaṁ kho, rādha, pariññeyyo dhammo, vedanā pariññeyyo dhammo, saññā pariññeyyo dhammo, saṅkhārā pariññeyyo dhammo, viññāṇaṁ pariññeyyo dhammo. Ime vuccanti, rādha, pariññeyyā dhammā.
Katamā ca, rādha, pariññā? Yo kho, rādha, rāgakkhayo dosakkhayo mohakkhayo—
23.5 Samaṇasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Pañcamaṁ.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“pañcime, rādha, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho.
Ye hi keci, rādha, samaṇā vā brāhmaṇā vā imesaṁ pañcannaṁ upādānakkhandhānaṁ assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṁ nappajānanti; na me te, rādha, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu vā samaṇasammatā brāhmaṇesu vā brāhmaṇasammatā, na ca pana te āyasmanto sāmaññatthaṁ vā brahmaññatthaṁ vā diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharanti.
Ye ca kho keci, rādha, samaṇā vā brāhmaṇā vā imesaṁ pañcannaṁ upādānakkhandhānaṁ assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṁ pajānanti; te kho me, rādha, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu ceva samaṇasammatā brāhmaṇesu ca brāhmaṇasammatā, te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca diṭṭheva dhamme sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī”ti.
23.6 Dutiyasamaṇasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“pañcime, rādha, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho …pe… viññāṇupādānakkhandho.
Ye hi keci, rādha, samaṇā vā brāhmaṇā vā imesaṁ pañcannaṁ upādānakkhandhānaṁ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṁ nappajānanti …pe…
sayaṁ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī”ti.
Chaṭṭhaṁ.
23.7 Sotāpannasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“pañcime, rādha, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho …pe… viññāṇupādānakkhandho. Yato kho, rādha, ariyasāvako imesaṁ pañcannaṁ upādānakkhandhānaṁ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṁ pajānāti—ayaṁ vuccati, rādha, ariyasāvako sotāpanno avinipātadhammo niyato sambodhiparāyano”ti.
Sattamaṁ.
23.8 Arahantasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“pañcime, rādha, upādānakkhandhā. Katame pañca? Rūpupādānakkhandho …pe… viññāṇupādānakkhandho. Yato kho, rādha, bhikkhu imesaṁ pañcannaṁ upādānakkhandhānaṁ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavañca nissaraṇañca yathābhūtaṁ viditvā anupādāvimutto hoti—ayaṁ vuccati, rādha, bhikkhu arahaṁ khīṇāsavo vusitavā katakaraṇīyo ohitabhāro anuppattasadattho parikkhīṇabhavasaṁyojano sammadaññāvimutto”ti.
Aṭṭhamaṁ.
23.9 Chandarāgasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Viññāṇe yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṁ pajahatha. Evaṁ taṁ viññāṇaṁ pahīnaṁ bhavissati …pe… anuppādadhamman”ti.
Navamaṁ.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“rūpe kho, rādha, yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṁ pajahatha. Evaṁ taṁ rūpaṁ pahīnaṁ bhavissati ucchinnamūlaṁ tālāvatthukataṁ anabhāvaṅkataṁ āyatiṁ anuppādadhammaṁ.
Vedanāya yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṁ pajahatha. Evaṁ sā vedanā pahīnā bhavissati ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṁ anuppādadhammā. Saññāya … saṅkhāresu yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā, taṁ pajahatha. Evaṁ te saṅkhārā pahīnā bhavissanti ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṁ anuppādadhammā.
23.10 Dutiyachandarāgasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Viññāṇe yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṁ taṁ viññāṇaṁ pahīnaṁ bhavissati ucchinnamūlaṁ tālāvatthukataṁ anabhāvaṅkataṁ āyatiṁ anuppādadhamman”ti.
Dasamaṁ.
Rādhasaṁyuttassa paṭhamamāravaggo.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“rūpe kho, rādha, yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṁ taṁ rūpaṁ pahīnaṁ bhavissati ucchinnamūlaṁ tālāvatthukataṁ anabhāvaṅkataṁ āyatiṁ anuppādadhammaṁ.
Vedanāya yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṁ sā vedanā pahīnā bhavissati ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṁ anuppādadhammā. Saññāya … saṅkhāresu yo chando yo rāgo yā nandī yā taṇhā ye upayupādānā cetaso adhiṭṭhānābhinivesānusayā, te pajahatha. Evaṁ te saṅkhārā pahīnā bhavissanti ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṅkatā āyatiṁ anuppādadhammā. Tassuddānaṁ
2. Māro satto bhavanetti,
pariññeyyā samaṇā duve;
Sotāpanno arahā ca,
chandarāgāpare duveti.
23.11 Mārasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘māro, māro’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, māro”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, māro, vedanā māro, saññā māro, saṅkhārā māro, viññāṇaṁ māro.
Evaṁ passaṁ, rādha, sutavā ariyasāvako rūpasmimpi nibbindati, vedanāyapi nibbindati, saññāyapi nibbindati, saṅkhāresupi nibbindati, viññāṇasmimpi nibbindati. Nibbindaṁ virajjati; virāgā vimuccati. Vimuttasmiṁ vimuttamiti ñāṇaṁ hoti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṁ brahmacariyaṁ, kataṁ karaṇīyaṁ, nāparaṁ itthattāyā’ti pajānātī”ti.
Paṭhamaṁ.
23.12 Māradhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘māradhammo, māradhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, māradhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, māradhammo, vedanā māradhammo, saññā māradhammo, saṅkhārā māradhammo, viññāṇaṁ māradhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Dutiyaṁ.
23.13 Aniccasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘aniccaṁ, aniccan’ti, bhante, vuccati. Katamaṁ nu kho, bhante, aniccan”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, aniccaṁ, vedanā aniccā, saññā aniccā, saṅkhārā aniccā, viññāṇaṁ aniccaṁ.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Tatiyaṁ.
23.14 Aniccadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘aniccadhammo, aniccadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, aniccadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, aniccadhammo, vedanā aniccadhammo, saññā aniccadhammo, saṅkhārā aniccadhammo, viññāṇaṁ aniccadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Catutthaṁ.
23.15 Dukkhasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘dukkhaṁ, dukkhan’ti, bhante, vuccati. Katamaṁ nu kho, bhante, dukkhan”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, dukkhaṁ, vedanā dukkhā, saññā dukkhā, saṅkhārā dukkhā, viññāṇaṁ dukkhaṁ.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Pañcamaṁ.
23.16 Dukkhadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘dukkhadhammo, dukkhadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, dukkhadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, dukkhadhammo, vedanā dukkhadhammo, saññā dukkhadhammo, saṅkhārā dukkhadhammo, viññāṇaṁ dukkhadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Chaṭṭhaṁ.
23.17 Anattasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘anattā, anattā’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, anattā”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, anattā, vedanā anattā, saññā anattā, saṅkhārā anattā, viññāṇaṁ anattā.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Sattamaṁ.
23.18 Anattadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘anattadhammo, anattadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, anattadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, anattadhammo, vedanā anattadhammo, saññā anattadhammo, saṅkhārā anattadhammo, viññāṇaṁ anattadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Aṭṭhamaṁ.
23.19 Khayadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘khayadhammo, khayadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, khayadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, khayadhammo, vedanā khayadhammo, saññā khayadhammo, saṅkhārā khayadhammo, viññāṇaṁ khayadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Navamaṁ.
23.20 Vayadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘vayadhammo, vayadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, vayadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, vayadhammo, vedanā vayadhammo, saññā vayadhammo, saṅkhārā vayadhammo, viññāṇaṁ vayadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Dasamaṁ.
23.21 Samudayadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘samudayadhammo, samudayadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, samudayadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, samudayadhammo, vedanā samudayadhammo, saññā samudayadhammo, saṅkhārā samudayadhammo, viññāṇaṁ samudayadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Ekādasamaṁ.
23.22 Nirodhadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“‘nirodhadhammo, nirodhadhammo’ti, bhante, vuccati. Katamo nu kho, bhante, nirodhadhammo”ti?
“Rūpaṁ kho, rādha, nirodhadhammo, vedanā nirodhadhammo, saññā nirodhadhammo, saṅkhārā nirodhadhammo, viññāṇaṁ nirodhadhammo.
Evaṁ passaṁ …pe… nāparaṁ itthattāyāti pajānātī”ti.
Dvādasamaṁ.
Dutiyamāravaggo.
2. Tassuddānaṁ
Māro ca māradhammo ca,
Aniccena apare duve;
Dukkhena ca duve vuttā,
Anattena tatheva ca;
Khayavayasamudayaṁ,
Nirodhadhammena dvādasāti.
23.23-33
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinno kho āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“sādhu me, bhante, bhagavā saṅkhittena dhammaṁ desetu, yamahaṁ bhagavato dhammaṁ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyyan”ti.
2. “Yo kho, rādha, māro; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo. Ko ca, rādha, māro? Rūpaṁ kho, rādha, māro; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo.
Vedanā māro; tatra te chando pahātabbo …pe…
saññā māro; tatra te chando pahātabbo …pe…
saṅkhārā māro; tatra te chando pahātabbo …pe…
viññāṇaṁ māro; tatra te chando pahātabbo …pe… yo kho, rādha, māro; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo”ti.
1. “Yo kho, rādha, māradhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo …pe….
“Yaṁ kho, rādha, aniccaṁ …pe….
“Yo kho, rādha, aniccadhammo …pe….
“Yaṁ kho, rādha, dukkhaṁ …pe….
“Yo kho, rādha, dukkhadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, anattā …pe….
“Yo kho, rādha, anattadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, khayadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, vayadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, samudayadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo …pe….
23.34 Nirodhadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Āyasmā rādho bhagavantaṁ etadavoca:
“sādhu me, bhante, bhagavā saṅkhittena dhammaṁ desetu, yamahaṁ bhagavato dhammaṁ sutvā eko vūpakaṭṭho appamatto ātāpī pahitatto vihareyyan”ti.
2. “Yo kho, rādha, nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo. Ko ca, rādha, nirodhadhammo? Rūpaṁ kho, rādha, nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo …pe…
vedanā nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo …pe…
saññā nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo …pe…
saṅkhārā nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo …pe…
viññāṇaṁ nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo …pe… yo kho, rādha, nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo”ti.
Āyācanavaggo tatiyo.
3. Tassuddānaṁ
Māro ca māradhammo ca,
Aniccena apare duve;
Dukkhena ca duve vuttā,
Anattena tatheva ca;
Khayavayasamudayaṁ,
Nirodhadhammena dvādasāti.
23.35-45
1. Sāvatthinidānaṁ.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“yo kho, rādha, māro; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo. Ko ca, rādha, māro? Rūpaṁ kho, rādha, māro; tatra te chando pahātabbo …pe…
viññāṇaṁ māro; tatra te chando pahātabbo …pe… yo kho, rādha, māro; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo”ti.
“Yo kho, rādha, māradhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo …pe….
“Yaṁ kho, rādha, aniccaṁ …pe….
“Yo kho, rādha, aniccadhammo …pe….
“Yaṁ kho, rādha, dukkhaṁ …pe….
“Yo kho, rādha, dukkhadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, anattā …pe….
“Yo kho, rādha, anattadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, khayadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, vayadhammo …pe….
“Yo kho, rādha, samudayadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo …pe….
23.46 Nirodhadhammasutta
1. Sāvatthinidānaṁ.
Yo kho, rādha, nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo”ti.
Upanisinnavaggo catuttho.
Ekamantaṁ nisinnaṁ kho āyasmantaṁ rādhaṁ bhagavā etadavoca:
“yo kho, rādha, nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo. Ko ca, rādha, nirodhadhammo? Rūpaṁ kho, rādha, nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo.
Vedanā …pe…
saññā …pe…
saṅkhārā …pe…
viññāṇaṁ nirodhadhammo; tatra te chando pahātabbo, rāgo pahātabbo, chandarāgo pahātabbo. Tassuddānaṁ
2. Māro ca māradhammo ca,
Aniccena apare duve;
Dukkhena ca duve vuttā,
Anattena tatheva ca;
Khayavayasamudayaṁ,
Nirodhadhammena dvādasāti.
Rādhasaṁyuttaṁ samattaṁ.